Pôvodná metóda spočíva v zavedení tzv. stentgraftu. Vpichom do stehennej
tepny v slabinách sa do aneuryzmy zavedie špeciálna výstuž, ktorej
úlohou je presmerovať tok krvi a neprepúšťať krv do výdute. "Vo vaku príde v ideálnom prípade ku zrazeniu krvi a výduť sa zmenší," vysvetlil Vařejka.
V desiatich až 20 percentách prípadov však dochádza v dôsledku
netesností k zatekaniu krvi do výdute, čo si môže vyžadovať ďalšie
intervencie a aneuryzma môže napriek zákrokom prasknúť.
Novinka spočíva vo vyplnení výdute (aneuryzmy) špeciálnym materiálom -
biokompatibilným polymérom - po vykonaní stentgraftu. Spoločne so
zrazenou krvou má zabrániť pretekaniu krvi do aneuryzmy a jej
prasknutiu. Znižuje sa tak riziko neúspešnosti zákroku. Do 2,5 roka
materiál telo vstrebe.
Pacienta operovali pri vedomí. Po dvoch dňoch od zákroku ho prepustia
domov. Nasledovať bude kontrola po mesiaci. Ak sa nevyskytnú neočakávané
komplikácie, pacient sa môže plnohodnotne zaradiť do života.
Nový zákrok by chcel Vařejka v NÚSCH používať pri pacientoch, u ktorých
sa predpokladá zvýšené riziko zlyhania pôvodnej metódy. Pacienti sa tak
môžu vyhnúť ďalším komplikáciám. Pripustil, že ide o finančne
náročnejšiu liečbu.
Aneuryzma brušnej aorty je jedným z najzávažnejších cievnych ochorení.
Ide o vydutie v najväčšej telovej tepne a ak praskne, pacient do
niekoľkých minút zomiera. Slovensko ročne eviduje približne 3000
pacientov s aneuryzmou aorty. Najčastejšie sa aneuryzma brušnej aorty
objavuje u mužov nad 60 rokov, fajčiarov, ľudí s vysokým krvným tlakom
či s inými cievnymi ochoreniami. Väčšie riziko majú aj príbuzní ľudí s
aneuryzmou.